Kedysi sa úspech v práci meral pomerne jednoducho. Lepšia pozícia. Vyšší plat. Väčšia kancelária. Dôležitejší titul na vizitke. Mnohí ľudia si mysleli, že keď sa dostanú vyššie, budú automaticky spokojnejší.
Dnes sa však pohľad na úspech mení. Čoraz viac ľudí si kladie otázku: „Som v tejto práci naozaj spokojný?“ alebo „Som v tejto práci naozaj spokojná?“. A táto otázka je dôležitejšia, než sa môže zdať.
Kariéra môže rásť, aj keď spokojnosť klesá
Niekedy človek navonok vyzerá úspešne. Má dobrú prácu, stabilný príjem, rešpekt kolegov a možno aj vyššiu pozíciu. Z pohľadu okolia sa mu darí.
No vo vnútri to môže cítiť inak. Môže byť unavený. Bez motivácie. Pod tlakom. Alebo môže mať pocit, že jeho práca už nedáva taký zmysel ako kedysi.
To je častý paradox dnešnej doby. Človek môže byť kariérne úspešný, ale vnútorne nespokojný.
Prečo samotná kariéra nestačí?
Práca je dôležitá súčasť života. No nie je celý život. Ak človek dlhodobo obetuje všetok čas, energiu a zdravie len kariére, skôr či neskôr sa to môže prejaviť.
Únava. Stres. Strata radosti. Pocit, že človek stále niečo naháňa, ale nikdy nie je dosť. Kariérny rast je skvelý, ak človeka posúva dopredu a dáva mu zmysel.
Problém nastáva vtedy, keď rast prichádza za cenu úplného vyčerpania.
Mladšie generácie menia pravidlá
Svet sa mení a s ním aj ľudia. Mladšie ročníky sa na prácu pozerajú trochu inak než generácie pred nimi. Pre mnohých už práca nie je jediným zdrojom identity. Nechcú byť len „manažér“, „manažérka“, „špecialista“, „špecialistka“ alebo „vedúci tímu“ či „vedúca tímu“.
Chcú mať aj čas na rodinu, priateľov, záľuby, cestovanie, oddych a vlastný život mimo práce. Neznamená to, že nechcú byť úspešní. Práve naopak znamená to, že úspech pre nich nemá význam, ak pri ňom stratia samých seba.
Spokojnosť ovplyvňuje aj výkon
Niektoré firmy vnímajú spokojnosť zamestnancov ako niečo navyše. Ako príjemný bonus, ktorý je fajn mať, ale nie je nevyhnutný. V skutočnosti je spokojnosť veľmi dôležitá.
Spokojný zamestnanec sa lepšie sústredí. Lepšie komunikuje. Má väčšiu chuť hľadať riešenia. Menej často premýšľa nad odchodom.
Naopak, dlhodobá nespokojnosť sa môže prejaviť aj vtedy, keď človek stále plní úlohy. Navonok funguje, no vo vnútri však postupne stráca energiu. A práve to je pre firmy riziko.
Úspech bez spokojnosti má krátku životnosť
Predstavme si človeka, ktorý postupne rastie. Najprv dostane lepšiu pozíciu, potom viac zodpovednosti. S tým príde ruka v ruke viac stretnutí a následne menej času na seba. A nakoniec viac stresu. Napokon jedného dňa zistí, že práca, ktorá mala byť odmenou, ho začala vyčerpávať.
Toto sa nedeje zo dňa na deň. Prichádza to pomaly. Dôležité je preto sledovať nielen to, kam v kariére smerujeme, ale aj ako sa pri tom cítime.
Úspech má zmysel vtedy, keď sa dá dlhodobo uniesť.
Čo tvorí vnútornú spokojnosť v práci?
Neexistuje len jedna správna odpoveď. Spokojnosť v práci totiž nevzniká náhodou či omylom. Nie je to len dobrá nálada alebo pekný deň.
Ovplyvňuje ju viacero vecí:
- či človek rozumie zmyslu svojej práce,
- či má dobré vzťahy v tíme,
- či cíti rešpekt,
- či je jeho práca férovo ohodnotená,
- či má priestor na oddych,
- či má jasné očakávania,
- či vie zladiť prácu so súkromím,
- či má možnosť rásť.
Keď tieto veci fungujú, spokojnosť rastie prirodzene. No keď chýbajú, človek môže byť nespokojný aj v práci, ktorá navonok vyzerá výborne.
Dá sa mať úspech aj spokojnosť?
Áno, dá sa to, no väčšinou to nepríde samo. Vyžaduje si to vedomé rozhodnutia. Niekedy treba povedať áno novej príležitosti, inokedy treba povedať nie ďalšej zodpovednosti. V niektorých prípadoch pomôže zmena pracovného prostredia, v iných zas stačí upraviť očakávania alebo pracovné tempo.
Dôležité je uvedomiť si, že úspech nemusí mať len jednu podobu. Pre niekoho znamená byť úspešný to, že získa vedúcu pozíciu. Niekto iný však považuje za úspech, keď robí prácu, ktorá ho baví. A pre niekoho ďalšieho je to zas flexibilita, stabilita alebo možnosť mať pokojnejší život.
A všetky tieto definície môžu byť správne.
Čo si z toho môžu vziať firmy?
Spoločnosti, ktoré chcú udržať kvalitných ľudí, by nemali riešiť len výkon. Mali by sa pýtať aj na spokojnosť. No nie formálne, nie len raz ročne v dotazníku, ale priebežne a úprimne.
Pomáha najmä:
- otvorená komunikácia,
- realistické očakávania,
- férové odmeňovanie,
- dobré vedenie,
- priestor na rozvoj,
- rešpekt k osobným hraniciam,
- zdravá pracovná kultúra.
Spokojnosť nie je slabé miesto biznisu. Je to základ dlhodobej spolupráce.
Čo si z toho môžu vziať zamestnanci?
Aj zamestnanci by sa mali pravidelne zastaviť a spýtať sa sami seba:
„Som v tejto práci spokojný?“ alebo „Som v tejto práci spokojná?“
„Dáva mi to, čo robím, zmysel?“
„Rastiem správnym smerom?“
„Mám ešte energiu aj na život mimo práce?“
Odpovede nemusia byť vždy jednoduché. No môžu veľa napovedať.
Niekedy človek nepotrebuje hneď zmeniť prácu. Možno len potrebuje zmeniť spôsob, akým pracuje. Alebo si jasnejšie nastaviť hranice.
Dôležité je nečakať, kým príde úplné vyčerpanie.
Záver
Úspech v práci a vnútorná spokojnosť nemusia stáť proti sebe. Najlepšie je, keď sa dopĺňajú. Kariérny rast má veľkú hodnotu, ale len vtedy, keď človeku neberie všetku energiu a radosť.
Moderný pracovný svet ukazuje, že nestačí mať dobrú pozíciu alebo pekný titul. Dôležité je aj to, ako sa človek vo svojej práci cíti. Lebo skutočný úspech nie je len o tom, čo vidia ostatní. Je aj o tom, či sa človek dokáže pozrieť sám na seba a povedať: „Som tam, kde chcem byť.“
