Ivana Heretik Vačoková už viac ako 16 rokov pôsobí v oblasti náboru talentov a je skúsenou manažérkou, ktorá sa vypracovala z náborového špecialistu na generálnu riaditeľku spoločnosti Talent Solutions. Má medzinárodné skúsenosti z Rumunska, Litvy, Maďarska a z Českej republiky. Špecializuje sa na oblasť riadenia ľudských zdrojov, ako aj na oblasť projektového a procesného manažmentu a riadenia podnikov. V rozhovore nám prezradila, prečo sa stala ambasádorkou Equal Pay Day konferencie, ako vyzerá rodová rovnosť v spoločnosti Talent Solutions, ale aj to, či pociťuje rodové rozdiely medzi mužmi a ženami vo svojom okolí.
„ V našej spoločnosti sme si plne vedomí dôležitosti ľudského kapitálu, a preto sa snažíme našim zamestnancom vytvárať čo najlepšie zázemie. Pred viac ako dvomi rokmi sme prešli na model fungovania kombinácie flexibilného pracovného času s home office. V praxi naši zamestnanci musia byť zastihnuteľní medzi deviatou hodinou ráno a pätnástou hodinou poobede a 50 % pracovného času môžu pracovať z domu. Ponúkame aj štvordňový týždeň, či skrátené úväzky. Okrem toho sme implementovali rovnaké platové podmienky v rámci celého Slovenska a skrášlili sme naše priestory, aby sa zamestnanci cítili príjemne. Poskytujeme tiež zaujímavý balíček benefitov. A v neposlednom rade máme dobrú firemnú kultúru postavenú na silných hodnotách, ktorými žijeme. Vďaka otvorenej komunikácii v spoločnosti napomáha naša firemná kultúra tvorbe pozitívneho prostredia.“
„Ja som tým pozitívnym príkladom, nakoľko naša spoločnosť umožňuje našim interným zamestnancom flexibilné riešenia. Sama som sa vrátila do práce najprv na skrátený úväzok a až po roku a pol som prešla na plný. Túto možnosť poskytujeme všetkým našim zamestnancom a dnes aj mužskí kolegovia využívajú odchod na otcovskú. Z mojich skúseností má stále veľa ľudí zbytočné predsudky, v praxi sa však ukazuje, že tieto zamestnankyne sú veľakrát oveľa motivovanejšie a efektívnejšie, než iní kolegovia. Na Slovensku sú predsudky stále prítomné a je dôležité o nich rozprávať a odstraňovať ich. No nezahŕňa to len ženy po materskej, ale aj mladé bezdetné ženy, kde je „riziko otehotnenia“ a v neposlednom rade diskriminácia 45+ ročných akéhokoľvek pohlavia.“
„ My nerozlišujeme medzi pohlaviami. Faktory, ktoré určujú výšku mzdy, sú kompetencie zamestnanca v kombinácii s predchádzajúcimi skúsenosťami. Máme implementovanú politiku rovnakých platových podmienok na jednotlivé pozície. A keďže naša spoločnosť poskytuje služby v HR odvetví, máme na pracovisku dominanciu žien. Znovu môžem byť pozitívnym príkladom. Ako žena a dokonca mama som generálnou riaditeľkou. Z praxe je ale zaujímavé pozorovať, že mužskí kolegovia sú v otázke platov viac asertívni a vedia si pýtať navýšenie aj dvakrát za rok, pričom kolegyne skôr čakajú na svojho nadriadeného, aby prišiel s návrhom. Tu vidím priestor na edukáciu ženskej populácie. Nebáť sa požiadať o navýšenie, ak naň majú nárok.“
„ Najväčšou zmenou bol asi presun do online sveta. Pohovory sa dnes robia na 90 % cez video hovor a využíva sa umelá inteligencia. Podľa môjho názoru, je osobný pohovor oveľa prínosnejší pre obe strany, ale musíme sa prispôsobiť a ísť s dobou. Umelá inteligencia je v tomto procese ešte len „pomocníkom“, ale uľahčuje základné činnosti nakoľko pri nedostatku uchádzačov o zamestnanie, je potrebné vyhľadávanie, či priame oslovovanie na skoro každú pozíciu, čo je časovo náročné.“
„Ako by mala v praxi vyzerať podpora žien a posilnenie ich postavenia v spoločnosti?
Som zástancom teórie, aby sa neriešilo kto je akého pohlavia a všetci mali rovnaké podmienky. Skôr si myslím, že flexibilita na pracovisku je kľúč, keďže súčasné nároky na zamestnancov nekorešpondujú úplne s work life balance potrebami jednotlivcov. Spomeniem napríklad otváraciu dobu školských zariadení alebo záujmové krúžky. Je to teda náročné na zladenie. Materská dovolenka by sa nemala chápať ako dovolenka, ale ako workshop nadobudnutia nových schopností. Jednoduchým riešením by bolo povinné poskytovanie skrátených úväzkov ženám a urýchlenie ich návratu do pracovného procesu.“
„Slováci sú skôr tradicionalisti, a ako som už spomínala, stále tu máme rodové stereotypy, ktoré treba odstraňovať. Viac vypuklé sú v menších mestách či tradičných odvetviach, ako napríklad vo výrobnej sfére alebo u staršej generácie, ale aj pri rokovaniach s inými kultúrami. Príchodom zahraničných spoločností a pod vplyvom globalizácie je tu už vidieť menšiu obmenu v prístupe, len je to beh na dlhé trate a potrvá, kým sa plne prejaví celoplošne. Bežne sa stáva, že vidím prekvapenú tvár, keď poviem že som generálnou riaditeľkou spoločnosti.“
„Nakoľko som sa na pozíciu vypracovala postupne a vedela som do čoho idem, túto pozíciu som prijímala s veľkým rešpektom, ktorý pretrváva dodnes. Tento pramení zo zodpovednosti za výsledky spoločnosti a zo zodpovednosti za zamestnancov. Prijať túto pozíciu bolo možné len za pomoci mojej rodiny, ktorá pomáha pri logistike, aby netrpela rodina počas mojej občasnej neprítomnosti. Taktiež som si vycibrila svoj time management a plánovacie schopnosti, bez ktorých by to nešlo. Mám šťastie, že viem vypnúť a neriešim prácu počas víkendov a času stráveného s rodinou.“
„V súčasnej situácii ju vnímam ako výzvu, pričom už vidíme malý pokrok a pár pionierov na Slovensku, čoho dôkazom je aj táto konferencia. Z môjho pohľadu je však dôležité nielen upozorňovať na tento problém, ale aj prijímať aktívne opatrenia na podporu. Je dôležité, aby nás v tejto iniciatíve podporovali vedenia spoločností, politici, komunity a naše okolie, pretože bez ich podpory, bude zmena trvať ešte dlhšie.“
„V prvom rade je potrebné na sebe a svojom sne aktívne pracovať a obklopiť sa správnymi ľuďmi. Určite sa nebáť robiť chyby, lebo na ich základe sa vieme posúvať. Nevzdávať sa a nenechať sa demotivovať inými a mať vieru vo svoj sen a svoje schopnosti.“